Martin Fourcade: Dosiahol som všetko, čo som chcel!

Piatykrát v rade dokázal Martin Fourcade vybojovať veľký krištáľový glóbus. Svoju možno najúspešnejšiu sezónu v kariére zhrnul v rozsiahlom rozhovore. Hovoril tiež o svojej rodine a láske k biatlonu.

Piaty veľký krištáľový glóbus v rade, všetky individuálne glóbusy, štyri zlatá a jedno striebro z Majstrovstiev sveta. Je to Vaša najúspešnejšia sezóna v kariére?
"Určite jedna z najúspešnejších. Som hrdý na to, čo som tento rok dosiahol. Zažil som už veľa krásnych sezón, takže je ťažké povedať, že táto je tá najlepšia. Pravdepodobne je ale najúspešnejšia."

Ako s odstupom času vidíte Vaše zaváhanie v boji o "Grand Slam" v posledných pretekoch na Majstrovstvá sveta?
Samozrejme som bol po pretekoch trochu sklamaný. Do posledných metrov som veril v štvrté individuálne zlato zo štyroch možných. Za striebro som bol veľmi rád, pretože som sa cítil naozaj zle a bolo ťažké tú medailu vybojovať. Stratil som veľa nádherných závodov a tento je jedným z nich. Som ale naozaj hrdý, že som mohol byť jeho súčasťou. Sledoval som ten závod znovu na mojom počítači a keď som to videl, tak to nebolo o tom, či som šťastný alebo smutný. Bolo to o tom, že som hrdý na ten závod, na ten šport, na tú zábavu. Je to asi jeden zo závodov, ktorých si najviac cením.

Aj napriek tomu, že ste došiel druhý ... 
Aj napriek tomu.

Vráťme sa k Östersundu. Mal ste v úmysle byť hneď na začiatku sezóny o toľko lepší ako ostatní a trošku ich tým demotivovať?
Tréning bol postavený tak, aby som bol už na začiatku sezóny silný. Musím byť silný, aby som sa cítil sebaisto. Ale na nejaké plány moc nie som. Len robím biatlon a chcem vyhrávať. To je to jediné, na čo sa sústredím.

Myslíte si, že čas, ktorý ste v lete strávil v Nórsku, Vám tento rok pomohol po psychickej aj fyzickej stránke?
Myslím, že áno. Pred rokom som ochorel na mononukleózu a cítil som sa veľmi vyčerpaný. Pocitovo to pre mňa asi bola najhoršia sezóna. Teraz som vedel, že potrebujem hlavne pokoj a odpočinok. Pobyt na pokojnom mieste v Nórsku, kde so mnou bola len moja manželka, mi dal potrebnú šťavu.

Robil ste niečo špeciálne, aby ste bol tento rok silnejší po psychickej stránke?
Nerobil. Ani som nepracoval so psychológom, len som každý tréning pracoval sám so sebou. Myslím si, že niektorí psychológa potrebujú. Ja ale ako jediný poznám svoje slabiny a viem, že je ich veľa, a premýšľam o tom na každom tréningu. Viem s nimi pracovať a to je asi tá najlepšia cesta.

Môžete nám povedať aspoň o jednej slabine?
(Smiech) Moja žena. Ale ona Vám povie, že to tak nie je. (Smiech)

V Presque Isle ste vyhral so stým žltým číslom na hrudi. Bol to pre Vás najlepší deň v sezóne?
To si nemyslím. Sústredil som sa hlavne na Majstrovstvá sveta a držal som svoje emócie na uzde. Nechcel som byť pred Majstrovstvami sveta tak unavený. V Osle som potom premýšľal o tom, že by som chcel byť čo najskôr doma u dcéry. Ale ako veľký fanúšik štatistík som bol hrdý na to, že som sa pripojil k rekordu Raphaela Poiréeho.

Tak ktorý deň bol pre Vás najlepší?
Po šprinte v Osle zo mňa spadlo veľa tlaku. Bol som pokojnejší, pretože som bol blízko k veľkému krištáľovému glóbusu a tiež som vyhral zlato na Majstrovstvách sveta. Splnil som si cieľ, takže to bol ten deň, keď som si povedal: Dobre, táto sezóna je taká, akú som si predstavoval.

Martin s jeho dcérou. (Facebook M.Fourcada)

Keď hovoríte o dcére a manželke, tak ako ťažké je teraz opúšťať domov?
Je to oveľa ťažšie. Keď som sa rozhodol, že by som chcel byť otcom, tak som o tom veľa premýšľal. Nemyslím si, že je otcovstvo ťažké, len vyžaduje viac organizácie. Keď ale opúšťate domov na niekoľko týždňov, ako sa to v biatlone často deje, tak je to strašne ťažké. Myslím, že to bude čím ďalej tým ťažšie, pretože dcéra bude rásť a bude požadovať viac lásky a mojej prítomnosti. Budeme musieť nájsť spôsob, ako sa stretávať častejšie.

Nedávno ste povedal, že ste lepší biatlonista, ako ste bol pred niekoľkými rokmi. Je to preto, že sa každý rok naučíte niečo nové?

So zbierkou najcennejších trofejí a medailí

Áno, som lepší, pretože mám oveľa viac skúseností. Tiež preto, že na konci každej sezóny nájdem slabinu, ktorú som mal a poviem si: Toto bola moja najväčšia slabina. Čo môžem urobiť, aby som ju zlepšil? Dokážem nájsť riešenie a to mi každý rok pomáha, aby som bol lepší a lepší.

Siegfried Mazet, Váš strelecký tréner, povedal, že vždy hľadá malé cestičky k zlepšeniu. Ktorá je ďalšia?
Robíme to spoločne. Potrebujem popracovať na rýchlosti ležky. Tiež by sa hodilo byť stabilnejší postojačky.

Bez debát ste skvelým biatlonistom. Myslíte si ale, že by ste mohol nájsť niekoho mimo Vašich trénerov, kto Vám pomôže stať sa ešte lepším?
Mohol. Veľa som hovoril s ľuďmi, ktorí by mi mohli pomôcť. Keď sa napríklad dívam na streľbu Simona Edera, tak ma má veľa čo učiť. Musíte byť otvorení, zvedaví a počúvať. Keď preberiete všetky informácie, tak nie je možné, aby to fungovalo. Keď si ale vyberiete len tie dobré rady od vhodného človeka, tak to môže byť dobré.

Viete si predstaviť, že by ste u biatlonu zostal i po pretekárskej kariére?
Myslím, že áno. Je to šport, ktorý milujem, ktorému som zasvätil život. Neviem si predstaviť, že by som zvyšok života strávil mimo biatlon. Ale aby som bol úprimný, tak sám seba nevidím ako kouča. Som na seba príliš prísny na to, aby som to požadoval od ostatných. Nebol by som v tej pozícii šťastný. Je ale veľa ďalších možností a hovorím: Prečo nie?

Ste súčasťou úspešnej éry, ktorú biatlon ako celok zažíva. Čo by ste mohol osobne tomuto športu dať?
Som hrdý na to, že sa podarilo biatlon priniesť k viac ľuďom, než to bolo pred mojím príchodom. Biatlon rastie. Rád pomáham tomuto športu a odovzdávam svoju vášeň. Aj mimo preteky sa snažím o to, aby sa stal biatlon populárnejší. Je to krásny šport a zaslúži si byť ešte dostupnejší.

Ešte máte pred sebou domáci šampionát a potom už oddych?
Nie tak úplne. Ešte ma čaká 9. a 10. apríla Závod šampiónov v Ťumeni a až potom veľmi zaslúžená dovolenka v Maroku.

Aj keď ste tento rok dominoval, tak kto pre Vás bol najväčším súperom?
Ťažko povedať. Niekto bol silný v decembri, iný v januári či na Majstrovstvách sveta. Nebolo by fér povedať len jedného. Rešpektujem všetkých svojich súperov, ale v tejto sezóne som sa asi najviac obával Simona Schemppa a Johannesa Boeho.

Na fotke s Gabrielou Soukalovou - najlepšou ženou Svetového pohára 2015/16

Aký je Váš ďalší cieľ v biatlone?
Na to je tiež ťažké odpovedať. Dokázal som toho už toľko, že som o tom ani nikdy nesníval. Biatlon už pre mňa nie je o výsledkoch. Dosiahol som všetkého, čoho som chcel. Biatlon robím len preto, že ho milujem. Byť biatlonista mi prináša toľko emócií. Je ťažké povedať: Chcem vyhrať to a to, keď už som to v minulosti dokázal. Musím len posúvať svoju úroveň vyššie a zostať tak úspešný, ako som, aby som zažil rovnaké alebo ešte silnejšie emócie. Takže nemôžem povedať, že mojím cieľom je MS či OH. Chcem byť len čo možno najkomplexnejším biatlonistom, akým môžem byť.

Keď si odmyslíme všetky Vaše úspechy, tak s akou tvárou by ste chcel opustiť biatlonový svet?
Som rád, že sa mi darí, ale viem, že čas beží a po mne príde niekto iný. Keď si ľudia po konci mojej kariéry povedia, že som bol nielen dobrý biatlonista, ale aj človek, tak ma to poteší.

Raz ste povedali, že ukončíte kariéru, až sa dostanete do určitého bodu. Stále to tak vidíte?
Viete, niekedy hovoríte hlúposti. (Smiech). Ale ak som to povedal, tak nemôžem povedať, kedy ten bod nastane. Olympiádu v Pchjong-čchangu chcem určite zažiť z pozície pretekára. Teraz však neviem, či budem pokračovať. V hĺbke duše by som chcel pretekať aj ďalšie štyri roky. Niekedy sa ale cítim unavený a cnie sa mi po dcére a to si hovorím: Tomuto športu si dal veľa a je čas skončiť. Myslím, že pred Pchjong-čchangom nebudem poznať odpoveď na túto otázku.

Zdroj: Biatlon magazín