Slovenský biatlon prichádza o Janku Gerekovú. Rozhodla sa ukončiť kariéru

Slovenský biatlon prišiel o jednu z najvýraznejších postáv posledných rokov. Jana Gereková sa v 32 rokoch rozhodla ukončiť kariéru. Na ďalšiu sezónu už nenašla sily.

Štvrtá dorastenka sveta

Jana Gereková sa narodila na úpätí Nízkych a Západných Tatier, v Liptovskom Mikuláši. Mala tak blízko k zimným športom. Najprv sa v 10 rokoch dala na beh na lyžiach, ale vyskúšala si aj alpské lyžovanie. A od roku 2000 sa v Liptovskom Hrádku venovala biatlonu.

Na medzinárodnej úrovni sa prvýkrát ukázala v sezóne 2001/2002, kedy ako dorastenka zaujala 12. priečkou vo vytrvalostnom závode na MSJ v Ridnaun.

O rok neskôr bola v Kościelisku v rovnakej disciplíne dokonca štvrtá najlepšia dorastenka na svete. Boli to preteky, v ktorých sa stala majsterkou sveta Tereza Hlavsová, v roku 2006 tragicky zosnulá česká biatlonistka.

Gerekovej sa darilo aj v juniorskej kategórii. Na šampionáte v Haute Maurienne sa vtesnala do všetkých troch pretekoch do elitnej desiatky. Najvyššie skončila 9. v šprinte.

V Kontiolahti v roku 2005 už to tak slávne nebolo, hlavne kvôli horšej streľbe. Vo vytrvalostnom závode brala 12. priečku.

Premiéra medzi elitou

Debut vo Svetovom pohári prišiel v sezóne 2005/2006. Po iba dvoch štartoch v Pokljuke sa Gereková dokonca dostala na Olympiádu do Turína, kde dostala jednu príležitosť. Vo vytrvalostnom závode došla na 59. priečke.

V ďalšom ročníku už pravidelne obchádzala Svetový pohár, hoci na body ešte nedosiahla. A to ani o rok neskôr, hoci už jej k tomu chýbala jediná priečka. Viac zaujala 7. pozíciou na Majstrovstvách Európy v Novom Meste.

V roku 2011 si Janka vybojovala bronzové umiestnenie na letných MS v Novom Meste.

Kvôli zraneniu kolena prišla Gereková o celú sezónu 2008/2009. Olympijský ročník už absolvovala celý a získala v ňom prvé body. Z Olympiády vo Vancouveri si potom odviezla dve 40. miesta.

V desiatke na MS

Prvý veľký úspech sa dostavil v roku 2011. Na Majstrovstvách sveta v Chanty-Mansijsku sa Gereková prepracovala v stíhacom závode na skvelú 8. priečku, štafete potom pomohla k 7. miestu.

Bol to niečo ako vstup medzi svetovú elitu. V Kontiolahti v roku 2012 dokonca vystúpila na stupne víťazov, spolu s Kuzminovou, Kazárom a Mirom Matiaškom.

V sezóne 2012/2013 si Gereková vo Svetovom pohári došla pre dve 6. miesta a uspela aj na Majstrovstvách sveta v Novom Meste. Vo svojom obľúbenom stredisku vybojovala 10. pozíciu v hromadnom štarte.

Životná sezóna

Slovenke vôbec nevyšla Olympiáda v Soči, vzpruhou bola aspoň piata priečka so zmiešanou štafetou. Naproti tomu táto sezóna bola pre Gerekovú tou životnou, keď skvele na pozícii slovenského lídra nahradila absentujúcu Anastasiu Kuzminovú.

Vo Svetovom pohári niekoľkokrát atakovala stupne víťazov. Najprv skončila piata v Oberhofe a potom štvrtá v Antholzi. Celkovo to stačilo na 19. priečku. Bonusom boli dve 12. miesta na Majstrovstvách sveta v Kontiolahti. A tiež premiérový titul Kráľovnej biatlonovej stopy.



Na také výsledky už Gereková nadviazať nedokázala. Elitná desiatka už jej zostala uzavretá. Úspech zaznamenala aspoň na Majstrovstvách Európy v Ťumeni, kde bola členkou strieborného mixu.

Už je čas

Uplynulú sezónu Janku Gerekovú trápili zdravotné problémy. A tie pretrvali. A to bol aj hlavný dôvod jej konca, ako povedala v rozhovore pre denník Šport, ktorý prikladáme nižšie.

Naozaj Janka, je to definitívne?
„Definitívne.”

Čo všetko sa skrýva za takýmto rozhodnutím?
„Najmä môj zdravotný stav. Moje kolená... Ale už aj tak celkovo. Cítim, že je už načase skončiť.”

Pred nadchádzajúcou olympijskou sezónou? To nás trochu prekvapuje. Nedávala vám už motív?
„Olympijská sezóna mi dávala vždy silný motív. Lenže pripraviť sa na olympiádu si vyžaduje aj veľkú zodpovednosť, veľa síl, odhodlania a stopercentný zdravotný stav. Som rada, že sme v predošlej zime dostali ženskú štafetu na olympiádu v Pchjongčchangu a pomohla som tomu. Ísť na ďalšiu olympiádu však už nie je v mojich silách.”



Kedy to vo vás definitívne dozrelo?
„Neviem... Trvalo to dlho. Povedať po toľkých rokoch ‚dosť’ je veľmi náročné. Obdivujem všetkých športovcov, ktorí to dokázali povedať len tak! U mňa je to dlhodobé rozhodnutie, nešpecifikované dátumom. Oznámila som to na vyhodnotení uplynulej sezóny, na pôde Slovenského zväzu biatlonu. Tam som to vyriekla, vtedy sa to zo mňa dostalo vonku.”

Už ste to oznámili aj svojmu zamestnávateľovi, Vojenskému športovému centru Dukla Banská Bystrica?
„Na spomínanom vyhodnotení sedel aj riaditeľ Dukly Roman Benčík. Tam to všetci počuli prvý raz. Aj prezident zväzu Tomáš Fusko. Na druhý deň sme sa stretli s riaditeľom Benčíkom. Navrhol mi ešte nejaké možnosti. Zopakovala som, že končím. Ale na Dukle ešte zostanem do konca mojej platnej zmluvy, čiže do konca apríla 2018. Keď bude niečo treba, budem ako sparing na strelnici, alebo pomôžem v tréningu. Jednoducho, budem k dispozícii. Pripravovať na olympiádu v Pchjongčchangu sa však už nebudem.”

Ani ste sa nezačali?
„Nie, už nie.”

Vaše rozhodnutie znamená výrazné oslabenie biatlonovej reprezentácie. Na ostatnom svetovom šampionáte v Hochfilzene ste boli veľmi platná členka ženskej štafety, ktorú ste doviedli do cieľa na solídnom 8. mieste. Ako si po toľkých rokoch predstaviť štafetovú zostavu bez vás?!
„Viem, viem. Ja si to uvedomujem... Ja však nemôžem za to, že štafetu pomaly nemá kto behať. To nie je mojím pričinením. Ja som sa podieľala na tom, aby sme mohli mať štafetu na olympiáde 2018, dala som do toho veľa energie a síl. Bola to moja priorita. Chcela som skončiť už po minulej olympiáde v Soči 2014. V takom prípade by aj naša nominácia na ďalšiu olympiádu bola ťažšia. Viem, je to náročné pre zväz, pre reprezentačnú trénerku Murínovú a stále aj pre mňa, ale už je to takto.”

Mladý talent Paulína Fialková začína pomaly nahrádzať Janku predvádzaním solídnych výkonov.

Súvisí vaše rozhodnutie aj s vašou svadbou naplánovanou na 20. mája?
„Nie, s tým to nič nemá! Ani nie som tehotná - ak sa aj na to pýtate.”

Kľúčové možno bolo, keď ste museli pre bolesti kolien predčasne ukončiť uplynulú zimu. Dali ste si kolená prezrieť a ich stav nie je dobrý...
„Aj to zohralo svoju rolu, ale aj moje výsledky na majstrovstvách sveta 2017 v Hochfilzene. Zistila som, že už to nie je čo bolo. Ísť na olympiádu iba na výlet, či byť tam len do počtu, nie je pre mňa motivácia. Aby som mala ísť na olympiádu len preto, že nemá kto behať a byť do počtu, to by bolo pre mňa deprimujúce. Pod moju úroveň. Viem, že na to, aby som mala v Pchjongčchangu v individuálnych súťažiach nejakú šancu, už nemám.”

Máte na konte nejedno krásne umiestnenie. Akiste si teda nepoviete, mala som byť radšej alpská lyžiarka, čo ste chceli, však?
„Áno, ja som rada, že som bola biatlonistka. Veľa mi to dalo. Keď sa ma pýtajú, čo mi vrcholový šport dal a čo vzal, vravím, že mi nevzal nič, ale dal mi veľmi veľa.”

Pohnutie vo vašom hlase jasne rozoznať. Preslzili ste pár nocí, kým ste sa takto rozhodli?
„Hej... Ja som vravela, že by som chcela vedieť, ako to robia iní športovci, keď končia po toľkých rokoch.”

Čo ďalej, pretože týmto rozhodnutím sa váš život nekončí?
„Vzhľadom na to, že som na doktorandskom štúdiu na Filozofickej fakulte UMB Banská Bystrica, to je posun, ktorý mi má ukázať smer a otvoriť dvierka. Tam mám pred sebou ešte viac ako rok. Takže dokončiť štúdium a potom si niečo nájsť: buď v školstve alebo ako trénerka. Rada by som pomohla biatlonu aj ďalej, ak to bude v mojich silách a bude taká možnosť. Priorita je teraz moje súkromie, založiť si rodinu.”

Myslíte už, či vari ich už aj máte naplánované, na vaše rozlúčkové preteky?
„Áno, chcela by som niečo také, ale ešte som nad tým nepremýšľala. Trochu si však musím prejsť týmto rozhodnutím o konci kariéry, nech sa to upokojí a potom nad tým porozmýšľam.”

Zdroj rozhovoru: Denník Šport