Slovenský biatlon zažíva momentálne krušné chvíle. Po odvolaní prezidenta zväzu v októbri
minulého roku nastúpil na miesto pána Hydžu Tomáš Fuksa. V zákulisí padali slová ako prevrat. Zaskočený zástupca netušil, že dostane dôveru k ďalšiemu vedeniu. Sám nevedel, čo má od svojej funkcie očakávať. Dovtedy mal na starosti len športovo-technickú komisiu a venoval sa organizáciám súťaží. O ekonomike nemal ani chýru, možno trochu slychu.
Ako sme obracali listy v kalendári a biatlonisti trestné kolečká, bolo po sezóne. Hodnotenie nechávam na každého individuálne, boli tam určite pros aj cons. Nezaskočený pán Fuksa, ekonomicky posilnený, dostal dôveru na ďalšie obdobie. Jeho konkurentom bol bývalý biatlonista Dušan Šimočko, márne sa snažiac priviať vietor do biatlonových plachiet.
"Dvaja kohúti na smetisku. Jeden odišiel, prišiel druhý."
Slovenský biatlon priam kričí po zmene. Miesto progresu ostáva zväz verný ľudom, ktorí stagnujú. Pán Gašperčík využíva na dnešnú dobu veľmi zastaralé postupy a metódy. Jeden príklad za všetky: vytrvalostné behy, ktoré vyžaduje, boli možno moderné pred dvadsiatimi rokmi. Možno mu krivdím, možno naozaj prinesie do slovenského biatlonu niečo nové. Mám však dojem, že prichádza doba temna.
minulého roku nastúpil na miesto pána Hydžu Tomáš Fuksa. V zákulisí padali slová ako prevrat. Zaskočený zástupca netušil, že dostane dôveru k ďalšiemu vedeniu. Sám nevedel, čo má od svojej funkcie očakávať. Dovtedy mal na starosti len športovo-technickú komisiu a venoval sa organizáciám súťaží. O ekonomike nemal ani chýru, možno trochu slychu.
Ako sme obracali listy v kalendári a biatlonisti trestné kolečká, bolo po sezóne. Hodnotenie nechávam na každého individuálne, boli tam určite pros aj cons. Nezaskočený pán Fuksa, ekonomicky posilnený, dostal dôveru na ďalšie obdobie. Jeho konkurentom bol bývalý biatlonista Dušan Šimočko, márne sa snažiac priviať vietor do biatlonových plachiet.
Sanitra odišiel do Ukrajiny
Náš najúspešnejší tréner Juraj Sanitra, niekdajší prezident zväzu, strelecký mentor Anastasie Kuzminovej, osobný tréner našej hviezdy Pavla Hurajta odišiel. Odišiel za hranice Slovenska viesť mužskú biatlonovú reprezentáciu Ukrajiny. Je to pre neho veľká výzva.
Do konca apríla mal zväz určiť zástupca po pánovi Sanitrovi. Nestalo sa tak. Márne sa hľadali peniaze, márne sa predávali garáže, márne sa oslovovali noví sponzori. Zistilo sa to, čo je na Slovensku dlhodobo známe. Na šport nie sú peniaze. A tak sa naším „novým“ trénerom stál Slovák Milan Gašperčík. Známa tvár.
Starý otec na scéne
Z „krátkej“ aspoň 20-ročnej (!!!) trénerskej histórie ale vieme uviesť jeho najlepšie výsledky v jednom slove: nič. No dobre, niečo málo by sme našli, pár dobrých umiestnení štafiet i individualistov. Skôr ma pri pátraní po úspechoch zarazili dve veci. Po prvé: v roku 1997 chcel ukončiť trénerskú kariéru po nevydarených Majstrovstvách sveta v domácom Osrblí a venovať sa rodine (a možno aj včelařství). To ešte boli časy, keď na Slovensko nielenže prichádzala svetová elita, ale boli sme schopní tu zorganizovať Majstrovstvá sveta. Zlaté časy.
Dvaja kohúti
Po druhé: spor s Jurajom Sanitrom. Bolo to v čase, keď pán Gašperčík trénoval ženskú reprezentáciu a Nastenka si zvolila Sanitru za svojho streleckého trénera. Dobrá voľba jej vyniesla obhajobu zlata v rýchlostných pretekoch na olympiáde v Soči. Ako prvej žene v modernej histórií. Gratulujeme. Gašperčíkovi sa táto spolupráca nepozdávala, otvorene hanil Sanitru.
"Dvaja kohúti na smetisku. Jeden odišiel, prišiel druhý."
Slovenský biatlon priam kričí po zmene. Miesto progresu ostáva zväz verný ľudom, ktorí stagnujú. Pán Gašperčík využíva na dnešnú dobu veľmi zastaralé postupy a metódy. Jeden príklad za všetky: vytrvalostné behy, ktoré vyžaduje, boli možno moderné pred dvadsiatimi rokmi. Možno mu krivdím, možno naozaj prinesie do slovenského biatlonu niečo nové. Mám však dojem, že prichádza doba temna.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára