Odchovanec banskobystrickej Dukly Šimon Bartko sa narodil 11. júla 1996 v Prešove. Jeho obľúbeným strediskom je nórsky Beitostølen. Najlepším výsledkom vo Svetovom pohári je 64.miesto z Annecy spred mesiaca. Na európskej úrovni sa najlepšie umiestnil na 17.mieste v Lenzerheide, ale zaskvel sa aj 18.miestom z Otepää.
Začiatky a mládežnícka kariéra
Šimon Bartko sa narodil v Prešove a vyrastal v obci Široké na východnom Slovensku. Z tejto obce vzišlo niekoľko mládežníckych reprezentantov na pár akciách, Matúš Goč si pripísal päť štartov v pretekoch SP, mladší Bartko už ale nezachytil túto generáciu a nepretekal za miestny klub. Nie je teda ani typickým produktom klubov z okolia Osrblia či Horehronia, odkiaľ vzišla väčšina našich reprezentantov.
V detstve sa preto nemohol oprieť o systematickú prípravu. "Biatlonu sa venovala moja staršia sestra Petra, takže prirodzene som s ňou chodil lyžovať a keď ju rodičia vozili po pretekoch, šiel som aj ja a asi ako 10-11 ročný som odbehol svoje prvé preteky. Povzbudilo ma to, že hneď od začiatku som fyzicky stačil rovesníkom, niekedy aj starším pretekárom. Ale bolo to viac-menej také hranie sa." Zaujímalo nás teda, prečo Šimon vynikal na trati, či to mala na svedomí nejaká športová škola alebo tréneri a či mal od začiatku problémy so streľbou, ktoré sa niesli celú jeho mládežnícku kariéru. "Práveže nie, ja som chodil na klasické osemročné gymnázium a trénoval som iba po škole, ale keď tak nad tým rozmýšľam, nenazval by som to vlastne tréningom. S kamarátmi sme sa hrali na ulici ako klasické deti, nikto ma netrénoval, robil som iba čo sa mi chcelo. Áno, problémy so streľbou som mal od začiatku, veď som iba občas strieľal sám alebo so sestrou na dvore, odstrieľal som toho strašne málo. Nemalo to hlavu ani pätu."
Pri prechode na malokalibrovku bol ostaršený a ako ročník 1996 absolvoval prvé medzinárodné preteky v januári 2013, ktorými boli MS kadetov aj s pretekármi narodenými v roku 1994. Bolo to v Obertilliachu, odkiaľ si už odniesol aj 38. miesto z vytrvalostných pretekov. "Veľmi ma to vtedy povzbudilo, lebo bol som tam jeden z najmladších a skoro som sa dostal do prvej tretiny výsledkov. Netypicky mi vyšla aj streľba, kde som strieľal 1+1+1+2. Čoraz viac vo mne zrel pocit, že to chcem robiť, makať na sebe aj keď mnoho ďalších pretekov som na strelnici úplne pokazil," spomína Šimon. Za veľmi dôležitú označil spoluprácu s Jakubom Leščinským, s ktorým sa spoznal ako 15-ročný a štyri roky ho trénoval. Dostal teda nad seba prvý metodický dohľad, navyše Leščinský je známy progresívnymi metódami a Bartko pri ňom vyrástol na bežeckú špičku vo svojej kategórii. "Mali sme medzi sebou výborný kamarátsky vzťah. Sadli sme si ľudsky a vždy som sa snažil plniť všetko, čo mi povedal. Veľmi mi pomohol, jazdil som aj za klub jeho otca KB Prešov. Mohol som sa dostať k špičkovým výsledkom, no streľba ma od nich odstavila. Bol som iba taký strelecký samouk, a to nemohlo stačiť."
 |
| Debut Š.Bartka na MS ( © Jakub Leščinský) |
Dva roky trápenia
Výborný výsledok ale prišiel. Vo februári 2014 si v šprinte na MS kadetov v Presque Isle vybojoval piate miesto. "Bol to zvláštny deň. Na nástrele som strieľal katastrofálne krížom-krážom, lomcovali mnou myšlienky, že úplne zbytočne som cestoval tak ďaleko, keď to tu bude ďalšia strelecká katastrofa. V ležke som ale zázračne chybu neurobil. Nášmu jedinému servismanovi sa pokazila vysielačka, tak som nemal žiadne informácie. Nejaký Talian mi kričal, že som priebežne prvý, no to som považoval za somarinu. Asi to bolo šťastie, lebo stojku by som psychicky ťažko niesol s vedomím, že ide o zlato. Aj tak som urobil dve chyby. V cieli som neveril vlastným očiam a potom si vyčítal, že ma od bronzu delilo iba šesť sekúnd, ktoré som zo seba v poslednom kole ešte mohol dostať. Ale bol som na malom pódiu a bol to veľký zážitok."
V stíhacích pretekoch sa kvôli ôsmim chybám prepadol na dvanáste miesto. Problémom ale bolo, že v ďalších dvoch rokoch sa totálne trápil a bez metodickej streleckej prípravy bol v streľbe ďaleko za svetom. Výsledky neprichádzali, a to si mladý chalan logicky zaumienil vylepšiť piatu pozíciu na pódium. Našťastie vďaka tomuto výsledku dostal podporu od Národného športového centra a mohol na sebe pracovať ďalej. Už ako kadet debutoval na pretekoch IBU Cupu, no tam logicky výrazne zaostával aj na trati.
Zlom nastal až v minulej sezóne, kde sa bežecky dostal medzi desať najlepších juniorov a prekvapil dvoma bodovanými výsledkami hneď v úvodnom kole IBU Cupu v Beitostolene a na jeho pomery mu strelecky vyšli oba šprinty na vrcholných podujatiach. Na ME v NMNM obsadil 16. miesto (1+2) a na MS v Osrblí 13. miesto (1+1). Boli to jeho piate mládežnícke MS. Toľko ich pred ním absolvovali zo Slovákov iba Matej Kazár s Ivonou Fialkovou. V záverečných pretekoch sezóny na IBU pohári v Otepää sa už s bilanciou 0+1 dostal k 18. pozícii a bolo zjavné, že ak na sebe bude ďalej tvrdo pracovať, stane sa stabilným členom nášho Á-čka a pocestuje aj na OH.
V aktuálnej sezóne znova zlepšil streľbu, pridal ďalšie 17. miesto v IBU Cupe a debutoval v pretekoch SP 64. miestom s dvoma chybami. "Mal som pred tými dvoma-troma rokmi všelijaké myšlienky, no snažil som sa tie zlé zahnať tým, že strieľať sa dá naučiť a musím tomu veriť. Že predsa je horšie nestačiť a trápiť sa na trati, lebo ani s nulami sa často nedá nič dosiahnuť. Som šťastný, že sa mi darí postupne streľbu zlepšovať, lebo ma to povzbudzuje aj v ďalšej práci na lyžiach a dúfam, že progres bude pokračovať."
Bartko je teda príkladom, že sa mladý pretekár nemá vzdávať ani keď sa dlhodobo nedarí.
Šimon študuje ekonomiku a manažment na Technickej univerzite vo Zvolene. Vo voľnom čase ho baví najmä bicykel, ktorý pochopiteľne využíva aj ako súčasť letnej prípravy. Po večeroch si rád prečíta knihu a keďže veľmi veľa času trávi mimo svojho domova kvôli biatlonu aj štúdiu, rád sa vracia za rodinou do rodnej obce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára