Biatlonové sestry Paulína a Ivona Fialkové majú za sebou tretie sústredenie v príprave na sezónu 2019/20. V nemeckom Ruhpoldingu zažili minulý týždeň obrovské horúčavy. Na kolieskových lyžiach utrpeli obe aj nepríjemné pády – našťastie bez vážnejších následkov. O tom všetkom sme hovorili s Paulínou Fialkovou, šiestou v celkovej klasifikácii v minulej sezóne Svetového pohára.
BM: Dalo vám sústredenie na horúcej asfaltovej dráhe v Ruhpoldingu poriadne zabrať?
„Áno, bolo jedno z najťažších, aké sme kedy mali. Nielen pre horúčavy, aké tam panovali, ale aj z hľadiska náročnosti tréningov. Horúčavy sa ovplyvniť nedajú, veď aj u nás doma pripekalo, nielen v Nemecku. Trénovali sme ráno ešte skôr ako zvyčajne a neskoro popoludní. Aj tak však bolo horúco.”
BM: Na asfalte a kolieskových lyžiach, často labilných pod nohami vo veľkých rýchlostiach, nie je núdza o pády. Aj vy ste jeden veľký zažili. Čo sa stalo?
„Kebyže jeden...! V Ruhpoldingu sme mali so sestrou tri kontakty s asfaltom. Dvakrát som spadla ja, toľko, ako za minulých päť rokov nie, a raz sa pridala Ivka. Našťastie, nič sa nám nestalo. Asi mám dobrú techniku padania. Sestra skončila na asfalte pri rýchlom šprintérskom tréningu. To je bežná vec, to sa stáva. Ani ona sa, našťastie, veľmi nezodrela. Ja som takisto letela na zem pri šprinte na rovinke, ale horšie to bolo v jednom zjazde. Mala som v ňom naozaj veľkú rýchlosť. Pustila som si to na klasických lyžiach, ktoré nie sú až také stabilné. Čiže nie na skejtových. Jedno koliesko začalo tancovať a už som to neustála. Hodila som sa radšej do trávy. Trochu ma pošúchalo po bruchu. V tom mieste sa jazdí zhruba šesťdesiatkou. Skončilo sa to iba modrinami a jedným škrabancom na ruke.”
Mali ste teda poriadne šťastie, pretože pri podobných pádoch sa lámu kľúčne kosti...
„Ako dobre... Po druhom páde pri šprintoch na rovinke, keď sa to tiež obišlo bez zranenia, sa naši tréneri smiali, že asfalt predo mnou odstupuje. Mala som šťastie.”
Boli vaši tréneri Anna Murínová a Martin Bajčičák spokojní s kempom v Ruhpoldingu?
„Asi áno. Všetko beží ako má. Nemuseli sme robiť žiadne zmeny v tréningovej náplni. Nemám informáciu, že by neboli nespokojní.”
A čo vy?
„Ja? Celkom dobre. Mám novú pažbu na puške. Musela som sa s ňou zžiť. Išlo mi to prekvapujúco rýchlo vzhľadom na to, ako si ja zvykám na nové veci. Streľba je celkom dobrá. Bežecky to bolo v máji ťažšie, ale postupne sa prepracovávam k tomu, že sa cítim dobre.”
Mali ste okrem sestry Ivony v Ruhpoldingu aj iné sparingpartnerky na tréning?
„Boli tam Nemky. Jednu polhodinu sme si dali s Preussovou a Hildebrandovou hromadné štarty so zameraním na streľbu. S Preussovou sme sa, zhodou okolností, stretli na dovolenke v Thajsku ešte po sezóne. Rozprávali sme sa o sústredení v Ruhpoldingu a naozaj sme sa na ňom aj zišli.”
Aký je výhľad na ďalšie tréningové kempy?
„Naplánované sú, ale nemáme doriešené, kto bude financovať to, čo nie je zatiaľ finančne pokryté. Ťažká téma na rozprávanie. Veci sa riešia.”
Kam smerujete najbližšie?
„V utorok cestujeme do talianskej Anterselvy a rakúskeho Obertilliachu na kombinované sústredenie.”
Nastúpite v lete aj na nejakej súťaži?
„V Ruhpoldingu sme mali so sestrou kontrolky. No a ja mám pozvanie od najlepšieho biatlonistu súčasnosti, Francúza Martina Fourcada, na jeho preteky v letnom biatlone v závere augusta (ide o letnú exhibíciu na kolieskových lyžiach s názvom Martin Fourcade Nordic Festival).”
Cítite sa v tejto fáze prípravy podobne komfortne ako vlani, pred najlepšou zimou vašej kariéry?
„Je to podobné, ale príprava je náročná. Rozdiely sú minimálne pri porovnaní vlaňajška a súčasnosti, ale v pretekoch v zime budú vedieť urobiť sekundy, ktoré rozhodujú o umiestnení. Pri mojej výkonnosti sa už nedajú robiť megalomanské skoky. Všetko sa uvidí až v ostrej súťažnej skúške. Počas prípravy netrénujeme s inými biatlonistkami, porovnávame sa my dve so sestrou, čo nie je vždy objektívne.”
Ivona sa cíti po problémoch s chrbtom relatívne v pohode. Môže absolvovať plnú tréningovú záťaž, čo je dobrý signál aj pre vás. Je to tak?
„Dozaista. Keby som bola sama, bolo by to ťažšie aj z psychickej stránky. Teraz je to dobre nastavené.”
Mení servis
Pýtali sme sa aj na nového servismana sestier Fialkových, ktorý by mal od budúcej sezóny stáť po ich boku a starať sa o sklznice na bežkách. V tej predchádzajúcej ich mal v rukách francúzsko-slovenský servisný tím reprezentácie, v ktorom mal hlavné slovo Fabien Blondeau. „Zatiaľ poviem toľko, že čo sa týka servismana nejde o Slováka,” konštatovala Paulína Fialková. „Mali sme už prvé stretnutie.” dodala 26-ročná rodáčka z Brezna.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára