 |
| Foto: Laura Dahlmeierová (© FB stránka L. Dahlmeierovej) |
V zime zbiera medaily, no ani v lete nezanecháva za sebou vrchy s vysokou nadmorskou výškou - naposledy si trúfla na Himaláje. Dovolenka v Laurinom podaní ani zďaleka nemá nič spoločné s plážou či hojdacou sieťou. Práve naopak: v máji tohto roku vycestovala do Nepálu a vyliezla dve šesťtisícovky! Medzitým, biatlonová majsterkyňa sveta z Osla znovu vložila veľkú časť síl do príprav na novú sezónu.
Ako by ste v rýchlosti opísali svoju dovolenku?
"Nepál - štyri týždne. Bola som tam s dvomi ženami, hore sme stretli dvoch mužov. Boli sme šesť dní v hlavnom meste Káthmandu a trochu sme si užili voľný čas, prezreli tamojšie pamiatky. Hlavný dôraz bol ale kladený na naše expedície. Našim najväčším snom bolo zdolať pohorie Ama Dablam so 6800 metrami. Liezli sme naň aj cez ďalšiu šesťtisícovku Island Peak."
Znie to ako dobrá dovolenka!
"Bolo to fantastické! Už dávnejšie som chcela ísť do Nepálu. Chcela som vidieť ako tam tamojší ľudia žijú, aké hory v skutočnosti sú. Je to úplne iná dimenzia ako tu v Nemecku. Som strašne rada, že som mala túto príležitosť ísť sa tam pozrieť."
Čo na vás urobilo najväčší dojem?
"Je to úplne iné, už len keď do Káthmandu prídete. Stovky áut a motoriek jazdí krížom krážom, každý trúbi. Sú tu extrémne rozdiely. Na jednej strane tu chudobní ľudia na ulici brúsia nože, kúsok vedľa je potom obchod s mobilmi. To je úplne šialené a naozaj necitlivé. Tiež tu sú ľudia veľa veriaci, Budhisti a Hinduisti. Aj u turistov to zanechá silný dojem."
Letisko v Himalájach má povesť najnebezpečnejšieho na svete. Ako prebiehala cesta z Káthmandu?
"Začalo to tak, že sme počuli naozaj divoké historky o tunajšom letisku. Dráha má len ľahko cez 500 metrov a môžu na nej pristávať len malé lietadlá. Už len preto som mala pochybnosti. Ale vraveli sme si, že letušky tú lietajú každý deň už 15 rokov, tak to bude v poriadku. A bolo."
Aký bol prechod z civilizácie do hôr?
"Bolo drsné, že hore neboli žiadne dopravné prostriedky. Niekedy počujete vrtuľník, ale všetko musíte vyšliapať sám. Tak sme to chceli. Veľký dojem na mňa ale urobili ľudia, čo tam hore žijú. To, čo odnosia, si nevieme predstaviť. 30 kíl je pre nich denný chlieb. Niektorí nosia aj 60 kíl, aby si viac zarobili. Najväčší extrém, čo sme videli, boli asi 80kilové plynové fľaše. Keď robím drepy s 50 či 60kilovým závažím, tak som rada, keď dám 15 opakovaní. Oni to nesú 3 dni a dostanú 12 dolárov. Je to tvrdá práca a oni sú pritom ešte dobre naladení a smejú sa. To na mňa veľa zapôsobilo a prechovávam k nim veľký rešpekt."
To nás vedie k tomu, čo je pre nás skutočne dôležité ...
"V každom prípade, tiež tam nemáte žiadne sprchy, umýva sa v potoku. Tam hore je život skutočne prostý. A ľudia sú šťastní a spokojní."
6800 metrov. To znie ako ťažký výstup.
"To áno. Najprv sme museli založiť základné tábory, kde sme nanosili všetko vybavenie a zásobenie. To bolo najťažšie. Potom sme štyri dni zostali v základnom tábore, pretože bolo zlé počasie. To nám narušilo harmonogram a na výstup sme tak mali len jeden pokus. Keď sme vyrazili, tak zúrila takmer snehová víchrica. Potom sa to upokojilo, ale na konci sa to opäť vrátilo. Už sme boli skoro v cieli, ale rozhodli sme sa neriskovať. Otočili sme sa asi 300 metrov pod vrcholom. A potom sme zase museli všetko zniesť dole."
Ako dlho celá expedícia trvala?
"Vyrazili sme o druhej v noci a vrátili sa o šiestej večer. Nasledovala druhá noc vo výške 6050 metrov a ďalší deň sme museli všetko zabaliť a vrátiť sa do základného tábora. V ten okamih sme boli naozaj hotové."
Špičková športovkyňa bola hotová?
"Áno. (Smiech). 6500 metrov teraz neznie tak hrozne, ale už sa tam potom inak dýcha. Je brutálne, ako si siahnete na svoje hranice."
S odpočinkom na pláži po dlhej sezóne to nemá veľa spoločného.
"No, štyri alebo päť dní bolo skutočne vyčerpávajúcich. Ale inak to nebolo tak stresujúce. Mali sme dosť času spoznať krajinu a miestnych ľudí, alebo sa len tak túlať po okolí. A pláž rovnako nie je nič pre mňa. Po návrate som si dala ešte týždeň pauzu a potom sa normálne vrátila k tréningu."
V minulej sezóne sa Vám tréning vyplatil. Získali ste päť medailí na Majstrovstvách sveta ...
"Aj teraz sa niekedy sama seba pýtam, či je to vôbec pravda. Nemôžem pochopiť, že som získala päť medailí v piatich pretekoch. Je neuveriteľné, ako to vyšlo."
S tým je spojená aj sláva. Aké dopady to má na Váš život?
"Pre mňa osobne sa nič moc nezmenilo. Stále som rovnaký človek. Ale samozrejme zaznamenáte všetko, čo sa deje okolo vás. V Káthmandu na letisku na mňa niekto volal: "Hej, ty si predsa tá Laura Dahlmeierová." Včera sme boli na Zugspitze a je šialené, koľko ľudí ma teraz spoznáva. Je to trochu desivé. Kam prídem, tam na mňa niekto: "Ahoj Laura." A ja sa sama seba pýtam. Poznáme sa? Tiež mám viac žiadostí o rozhovory a od sponzorov. Ale samozrejme vám to urobí aj radosť, keď vidíte, že je o vás záujem."
Čo chcete dosiahnuť v budúcej sezóne?
"Viem, že Majstrovstvá sveta v Osle pre mňa dopadli perfektne. Bude veľmi ťažké byť opäť v špičke alebo to dokonca zopakovať. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som bola zdravá a držala si stabilnú výkonnosť. Chcem absolvovať čo najviac pretekov na vysokej úrovni. MS bude v Hochfilzene, čo je pre nás skoro ako domáce prostredie. Tam by som snáď opäť mohla zaútočiť na medaily."
Zdroj: augsburger-allgemeine.de/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára